No, na potokoch a miniriečkach je to asi jedno z mála efektívnych riešení. Tam sa hrádze stavať nedajú. Na Malých Karpatoch by to mali zvážiť, či nejsť do toho.
Hrádzky takúto vodu nezastavia. Ale zabránia tomu, aby o rok okrem vody nezavalila mestá okrem vody aj hlinená lavína. A aby nám zostala na poli pôda a v lesoch voda - tá pôjde aj na to pole pod zemou
howknow:
IMHO hrádzky nemajú moc podporu medzi odborníkmi (Kravčík je taký samozvaný odborník a niektoré jeho texty sú vyslovene nezmysly - on z toho zadržiavania vody spravil mantru, ktorá je nadovšetko a tak tým raz vysletľoval aj zemetrasenia). Hrádzka spomalí na krátkom úseku tok, ale ak nemá byť celý zahrádzkovaný, tak to moc ani proti erózii nepomôže - ako som písal, pod hrádzkou bude silnejšia erózia.
Celosvetovo je skôr trend obnovovať prírodný charakter vodných tokov, tam kde sa to dá. Dať priestor prírodným procesom, rešpektovať silu živla.
BTW: Ani tej vody nejaká hrádzka v tej krajine zase nejako moc nezadrží. Vodu zadrží les, vodu potrebuješ plošne, nie v nejakej malej priehradke so zanedbateľným objemom...
Tie hrádzky fungujú, no nie na 100% pri extrémnych zrážkach. Pri prívalových dažďoch vedia spomaliť mäsu vody, to je prípad, že spadne veľa vody naraz a keď to nedokáže absorbovať, lebo to rýchlo steká.
Pri dlhodobom daždi to pomáha tiež, no keď už pôda v lese ďalšiu vodu nevstrebe, tak sa naplnia a ide to tak ako je to na obrázku, že voda cez hrádzky preteká.
Podobne pretiekli mnohé priehrady, hrádze a ostatné vodozádržné stavby vybudované klasickým vodohospodármi, no nikto si nedovolí tvrdiť, že nefungujú.
Primárnou úlohou hrádzok je spomaliť tok vody, teda rozložiť ho v čase. Voda sa tak vie lepšie vstrebať do pôvody. Hrádzok by malo byť v toku pomerne veľa. Všetko závisí od ich projektovania. Samozrejme 100 % istota tam nie je, ale nie pri každom potoku má zmysel urobiť priehradu, možno ešte niekde by mali ísť vybudovať suché poldre.
ja-som, Oliver:
Trošku si to spočítajme. Taká hrádzka, nech má výšku 1 m a koryto nech má šírku 5 m (to už je taký celkom veľký potok), nech dokáže vytvoriť jazero s dĺžkou 100 m. Keď to preženiem, tak zadrží 500 metrov kubických vody. Ak príslušné povodie má 10 štvorcových km a spadne tam za hodinu 3 mm zrážok, to máme 30 000 metrov kubických vody. To na porovnanie... kapacity... a to nehovoríme ani o priemernej búrke (10 a viac mm), tobôž o extréme ako bol teraz (100 a viac mm)...
Okrem toho, tá voda nie je zadržaná v krajine, je sústredená v umelom jazierku. Bilančne sa akože niečo zadržalo, ale funkčne (aby tá krajina tú vodu aj využila) už menej. Jazierko je umelý prvok, vytvára nový habitat, mení prúdenie vody. A potom erózia. Hrádzka zadržiava chod sedimentov, ale pod hrádzkou sa erózia zosilní, lebo voda má silnejšiu eróznu kapacitu (efekt hladnej vody).
Namiesto hrádzok navrhujú niektorí hydrológovia napr. rozorať nevyužívané zvážnice tak, aby voda po nich nestekala ako po tobogáne...
Kedysi ľudia vedeli, čo voda dokáže a staré jadrá obcí sú dostatočne vysoko.
Rozorať zvážnice, lesné cesty (teda tie nepoužívané, resp. prebytočné) sú určite dobrý nápad. Potôčiky nezačínajú hneď s veľkými parametrami, ale s nižšími, stavať sa môže už vo vytipovaných úsekoch kopcov, kde sú rôzne dolinky, kde sa voda bežne neobjavuje až v dobe prítomnosti dažďa. To je vlastne pôvodnou pointov týchto hrádzok, prehradzovať cestu tzv. povodňovým prietokom vody: https://blog.sm...a-statu-miliony
Nathanael, nesúhlasím, ty máš očividne mylnú predstavu o fungovaní hrádzok, tie tvoje čísla z brucha na tom nič nemenia.
Hrádzky sa robia ako sústava a žiadna nemá vytvoriť jazero s dĺžkou 100m. Hrádzky majú spomaľovať tok a zadržiavať vodu čo najdlhšie, aby sa aj čiastočne vstrebala, má to byť sústava hrádzok, ako kaskády. Bez hrádzok by to bol príval vody v jednej mase s bahnom a konármi, čo by potom v dolnom toku v obci spôsobilo upchatie pod mostíkmi a vymletie koryta.
Je pravda, že nie všade sú hrádzky vhodné, no určite je to lepšie riešenie ako žiadne. Argument, že staré jadrá obcí sú dostatočne vysoko platí možno v Toskánsku, u nás vždy stavali domy pri potoku, hlavne z dôvodu využitia vody, keď neboli vodovody.
- Samozrejme, že potôčiky začínajú nenápadne. Lenže koľko takých eróznych zárezov, kde tečie voda len pri daždi je? Chceme teraz porobiť tisíce hrádzok?
- Tie moje čísla sú zámerne zjednodušené. Ale, ak sa robí taký rozsiahly plán, ako celoplošná výstavba hrádzok, tak by snáď nejaké základné výpočty boli žiadúce. Lebo čo sa myslí tým "spomalením"? O koľko sa to akože spomalí? Aká je zadržiavacia kapacita tých opatrení? Koľko percent z toho povodňového prietoku majú zadržať?
- Aby to mohlo mať nejaký reálny efekt aspoň pri bežných búrkach (pretože storočná voda to spláchne bez "mihnutia oka"), museli by sme premeniť väčšinu korýt na kaskádovité útvary. To nie je ideálne riešenie (napr.: https://geografie.cz/media/pdf/geo_2017122020213.pdf)
- Ako som už spomenul, práve to, že sa prerušuje prirodzený transport sedimentov, mení a degraduje vodné toky a spôsobuje to silnejšiu eróziu. Čiže možno sa nedovalí štrk z horného toku, zato sa rýchlejšie podmyje cesta v dedine alebo zoberie kus brehu aj s ornou pôdou
- A k tomu zadržiavaniu vody, to je taká Kravčíkova mantra (a akože sorry, ak bol schopný s plnou vážnosťou písať o tom, ako vysušenie Číny viedlo k zemetraseniu a tsunami v Japonsku, tak celá jeho "odbornosť" je postavená na veľmi vratkých nohách). Ako som už napísal - vodu potrebujeme zadržať plošne. Ak už je v koryte, tak už sa nemá ako dostať nazad do okolitej krajiny. To že sa trochu spomalí odtok na tom veľa nezmení. Mení sa prietok v potokoch pod hrádzkami? Potoky tečú predsa naďalej, čiže za hodinu stále odtečie zhruba rovnako veľa vody ako pred výstavbou hrádzky. Aká voda sa kde zadržiava? Meral to niekto, zmeral niekto bilanciu, vplyv hrádzok na ňu?
- Tými vyvýšenými miestami som myslel náplavové kužele (napr. https://www.quark.sk/vejare-na-upatiach/)
Dalo by sa o tom baviť veľmi dlho... :)
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
No, na potokoch a miniriečkach je to asi jedno z mála efektívnych riešení. Tam sa hrádze stavať nedajú. Na Malých Karpatoch by to mali zvážiť, či nejsť do toho.
Hrádzky takúto vodu nezastavia. Ale zabránia tomu, aby o rok okrem vody nezavalila mestá okrem vody aj hlinená lavína. A aby nám zostala na poli pôda a v lesoch voda - tá pôjde aj na to pole pod zemou
Ako tak pozerám na tvoje príspevky, tak vidím, že si veľký mysliteľ a mentálny kapacitátor...
howknow:
Keď sa zachytí sediment nad hrázkou, pod ňou bude silnejšia erózia...
Jediné čo pomôže je fakt nestavať nič blízko potoka...
Hrádzky nie sú proti aktuálnej povodni. Je to opatrenie na zádrž vody a prevencia proti erózii
howknow:
IMHO hrádzky nemajú moc podporu medzi odborníkmi (Kravčík je taký samozvaný odborník a niektoré jeho texty sú vyslovene nezmysly - on z toho zadržiavania vody spravil mantru, ktorá je nadovšetko a tak tým raz vysletľoval aj zemetrasenia). Hrádzka spomalí na krátkom úseku tok, ale ak nemá byť celý zahrádzkovaný, tak to moc ani proti erózii nepomôže - ako som písal, pod hrádzkou bude silnejšia erózia.
Celosvetovo je skôr trend obnovovať prírodný charakter vodných tokov, tam kde sa to dá. Dať priestor prírodným procesom, rešpektovať silu živla.
BTW: Ani tej vody nejaká hrádzka v tej krajine zase nejako moc nezadrží. Vodu zadrží les, vodu potrebuješ plošne, nie v nejakej malej priehradke so zanedbateľným objemom...
chronozom.... teba rozum cely zivot nahanal, ale ty si bol rychlejsi... usiel si a zachranil si sa.
Tie hrádzky fungujú, no nie na 100% pri extrémnych zrážkach. Pri prívalových dažďoch vedia spomaliť mäsu vody, to je prípad, že spadne veľa vody naraz a keď to nedokáže absorbovať, lebo to rýchlo steká.
Pri dlhodobom daždi to pomáha tiež, no keď už pôda v lese ďalšiu vodu nevstrebe, tak sa naplnia a ide to tak ako je to na obrázku, že voda cez hrádzky preteká.
Podobne pretiekli mnohé priehrady, hrádze a ostatné vodozádržné stavby vybudované klasickým vodohospodármi, no nikto si nedovolí tvrdiť, že nefungujú.
Primárnou úlohou hrádzok je spomaliť tok vody, teda rozložiť ho v čase. Voda sa tak vie lepšie vstrebať do pôvody. Hrádzok by malo byť v toku pomerne veľa. Všetko závisí od ich projektovania. Samozrejme 100 % istota tam nie je, ale nie pri každom potoku má zmysel urobiť priehradu, možno ešte niekde by mali ísť vybudovať suché poldre.
ja-som, Oliver:
Trošku si to spočítajme. Taká hrádzka, nech má výšku 1 m a koryto nech má šírku 5 m (to už je taký celkom veľký potok), nech dokáže vytvoriť jazero s dĺžkou 100 m. Keď to preženiem, tak zadrží 500 metrov kubických vody. Ak príslušné povodie má 10 štvorcových km a spadne tam za hodinu 3 mm zrážok, to máme 30 000 metrov kubických vody. To na porovnanie... kapacity... a to nehovoríme ani o priemernej búrke (10 a viac mm), tobôž o extréme ako bol teraz (100 a viac mm)...
Okrem toho, tá voda nie je zadržaná v krajine, je sústredená v umelom jazierku. Bilančne sa akože niečo zadržalo, ale funkčne (aby tá krajina tú vodu aj využila) už menej. Jazierko je umelý prvok, vytvára nový habitat, mení prúdenie vody. A potom erózia. Hrádzka zadržiava chod sedimentov, ale pod hrádzkou sa erózia zosilní, lebo voda má silnejšiu eróznu kapacitu (efekt hladnej vody).
Namiesto hrádzok navrhujú niektorí hydrológovia napr. rozorať nevyužívané zvážnice tak, aby voda po nich nestekala ako po tobogáne...
Kedysi ľudia vedeli, čo voda dokáže a staré jadrá obcí sú dostatočne vysoko.
Rozorať zvážnice, lesné cesty (teda tie nepoužívané, resp. prebytočné) sú určite dobrý nápad. Potôčiky nezačínajú hneď s veľkými parametrami, ale s nižšími, stavať sa môže už vo vytipovaných úsekoch kopcov, kde sú rôzne dolinky, kde sa voda bežne neobjavuje až v dobe prítomnosti dažďa. To je vlastne pôvodnou pointov týchto hrádzok, prehradzovať cestu tzv. povodňovým prietokom vody: https://blog.sm...a-statu-miliony
Nathanael, nesúhlasím, ty máš očividne mylnú predstavu o fungovaní hrádzok, tie tvoje čísla z brucha na tom nič nemenia.
Hrádzky sa robia ako sústava a žiadna nemá vytvoriť jazero s dĺžkou 100m. Hrádzky majú spomaľovať tok a zadržiavať vodu čo najdlhšie, aby sa aj čiastočne vstrebala, má to byť sústava hrádzok, ako kaskády. Bez hrádzok by to bol príval vody v jednej mase s bahnom a konármi, čo by potom v dolnom toku v obci spôsobilo upchatie pod mostíkmi a vymletie koryta.
Je pravda, že nie všade sú hrádzky vhodné, no určite je to lepšie riešenie ako žiadne. Argument, že staré jadrá obcí sú dostatočne vysoko platí možno v Toskánsku, u nás vždy stavali domy pri potoku, hlavne z dôvodu využitia vody, keď neboli vodovody.
Oliver, ja-som ja:
- Samozrejme, že potôčiky začínajú nenápadne. Lenže koľko takých eróznych zárezov, kde tečie voda len pri daždi je? Chceme teraz porobiť tisíce hrádzok?
- Tie moje čísla sú zámerne zjednodušené. Ale, ak sa robí taký rozsiahly plán, ako celoplošná výstavba hrádzok, tak by snáď nejaké základné výpočty boli žiadúce. Lebo čo sa myslí tým "spomalením"? O koľko sa to akože spomalí? Aká je zadržiavacia kapacita tých opatrení? Koľko percent z toho povodňového prietoku majú zadržať?
- Aby to mohlo mať nejaký reálny efekt aspoň pri bežných búrkach (pretože storočná voda to spláchne bez "mihnutia oka"), museli by sme premeniť väčšinu korýt na kaskádovité útvary. To nie je ideálne riešenie (napr.: https://geografie.cz/media/pdf/geo_2017122020213.pdf)
- Ako som už spomenul, práve to, že sa prerušuje prirodzený transport sedimentov, mení a degraduje vodné toky a spôsobuje to silnejšiu eróziu. Čiže možno sa nedovalí štrk z horného toku, zato sa rýchlejšie podmyje cesta v dedine alebo zoberie kus brehu aj s ornou pôdou
- A k tomu zadržiavaniu vody, to je taká Kravčíkova mantra (a akože sorry, ak bol schopný s plnou vážnosťou písať o tom, ako vysušenie Číny viedlo k zemetraseniu a tsunami v Japonsku, tak celá jeho "odbornosť" je postavená na veľmi vratkých nohách). Ako som už napísal - vodu potrebujeme zadržať plošne. Ak už je v koryte, tak už sa nemá ako dostať nazad do okolitej krajiny. To že sa trochu spomalí odtok na tom veľa nezmení. Mení sa prietok v potokoch pod hrádzkami? Potoky tečú predsa naďalej, čiže za hodinu stále odtečie zhruba rovnako veľa vody ako pred výstavbou hrádzky. Aká voda sa kde zadržiava? Meral to niekto, zmeral niekto bilanciu, vplyv hrádzok na ňu?
- Tými vyvýšenými miestami som myslel náplavové kužele (napr. https://www.quark.sk/vejare-na-upatiach/)
Dalo by sa o tom baviť veľmi dlho... :)